Jestór empreza Finder Energy atualiza programa perfurasaun mina iha tasi Timor ba Xanana

Jestór empreza Findes Energy husi Austrália, Damon Neaves. Imajen Tatoli/Alexandra da Costa.

DILI, 05 Marsu 2026 (TATOLI)—Jestór Empreza Finder Energy husi Austrália, Damon Neaves, akompañadu husi Ministru Petróleu Rekursu Minerál, Francisco da Costa Monteiro, atualiza programa kona-ba projetu perfurasaun mina ne’ebé planeia sei implementa iha tasi Timor lokaliza besik 150 km entre Suai, munisípiu Kovalima.

Nia hatutan, objetivu hasoru malu ho Primeiru-Ministru, Kaya Rala Xanana Gusmão, hodi aprezenta hela sira-nia projetu kampu mina ho naran Kuda Tasi ho Jahal ne’ebé lokaliza 150 km besik iha tasi Suai (Kovalima), ne’ebé sira planeia sei halo produsaun iha tinan 2027.

“Foin daudaun ami servisu hamutuk ho joing venture Timor Gap sosa ró ida-ne’ebé sei utiliza hodi halo operasaun ba produsaun mina nian iha tinan oin. Tanba ne’e sira sente orgullu tebes bele hasoru malu ho Primeiru-Ministru no fiar katak ba oin empreza bele servisu hamutuk ho Governu ba atinjimentu produsaun tinan oin nian,” Jerente empreza ne’e informa ba jornalista sira iha Palásiu Governu, ohin.

Nia dehan, inísiu produsaun husi empreza ne’e hamutuk millaun 25.000.00, bele servisu to’o tinan sia (9), karik projetu ne’e implementa sira sei estende to’o tinan 10 ba leten, maibé importante husi projetu ida-ne’e mak ninia lokalizasaun 100% iha área Timor lahanesan ho kampu sira seluk ne’ebé fahe ba nasaun seluk maibé ida-ne’e sei eskluzivu ba Timor.

Signifika katak bele kontribui dezenvolvimentu ba Timor tanba sei fó oportunidade ba timoroan sira hodi servisu iha projetu refere no ba Estadu sei fó kontribuisaun ekonómia liuhusi taxa ne’ebé empreza selu.

“Maneira projetu ne’e empreza sei halo perfurasaun mina iha tasi sei prosesa enxe ba tanke ró nian ne’ebé iha, hafoin lori mai distribui ka faan ba empreza kombustível sira iha Timor. Entaun, prosesu ne’e la’o lais tebes, ami mós garante ninia kualidade tanba antes atu implementa ami halo ona peskiza, perfurasaun hodi teste ninia amostra no deteta katak mina refere tuir estandar 58% ne’e signifika nia kualidade di’ak ba merkadu,” nia esplika.

Nia hatutan, maske sira seidauk iha serteza atu hetan autorizasaun ba projetu ida-ne’e maibé 100% husi empreza ho ekipa ne’ebé servisu ho Ministériu Petróleu Rekursu Minerál no Autoridade Nasionál Petroleu inklui Timor Gap, iha eransa no apoiu projetu ida-ne’e iha futuru mai.

Jornalista : Alexandra da Costa

Editór       : Cancio Ximenes

Ramadan Publisidade

Leave a Reply

Latest Post

Sponsored